Učebné osnovy

 

 

 

Charakteristika učebného predmetu

 

V súčasnosti sa nanajvýš aktuálnou stáva problém ako naučiť deti a mládež aktívne a zodpovedne využívať prostriedky masovej komunikácie, ktoré sú  šíriteľmi poznatkov, posolstiev, hodnotových orientácií a to rôznej kvality.

     Obzvlášť závažná sa ukazuje potreba formovať schopnosť detí a mládeže kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy prednostne na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať. 

     Cieľom mediálnej výchovy je rozvinúť u žiakov spôsobilosť - mediálnu kompetenciu zmysluplne t.j. reflektujúco, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty.

Výučba mediálnej výchovy na základných školách má prispieť k tomu, aby žiaci lepšie poznali a chápali  pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú. Cieľom výučby je podnietiť reflexiu žiakov nad mediálnymi obsahmi, sproblematizovať, zvýšiť ich citlivosť na využívanie určitých obsahov (najmä s nadmerným a neprimeraným výskytom násilia, výskytom sexuality, či inými obsahmi nerešpektujúcimi ochranu ľudskej dôstojnosti...). Mediálna výchova zahrňuje prednostne výchovu k hodnotám vo vzťahu k médiám a ich obsahom, ktorá na jednej strane robí žiakov citlivých pre kvalitné mediálne obsahy a  na druhej strane im poskytuje pomoc pri účinnej ochrane pred negatívnymi vplyvmi médií. Učí žiakov správne využívať vlastnú slobodu pri výbere mediálnych produktov a uvedomovať si z toho vyplývajúcu zodpovednosť.

     Základom je naučiť žiakov chápať reálne, ale i možné mediálne vplyvy na jednotlivca, ale tiež na rôzne aspekty spoločenského diania, a to tak pozitívne ako aj negatívne.

Žiaci by za pomoci výučby mediálnej výchovy mali postupne dokázať nájsť vlastný optimálny spôsob ako žiť v realite, ktorú médiá ovplyvňujú a využívať médiá ako nástroje pozitívneho ovplyvňovania tejto reality. Žiaci budú vedení k aktívnemu zapájaniu sa do komunikačného procesu pomocou médií a s médiami a k uplatneniu svojho kreatívneho potenciálu, ktorý sa prejaví  v tvorbe vlastných produktov, resp. v aktívnom zapájaní sa do kolektívnej tvorivej mediálnej práce. 

     Učebné osnovy sú spracované na princípe ťažiskového média v každom ročníku, nie však výlučne. V piatom ročníku je to televízia, v šiestom ročníku film a video, v siedmom ročníku auditívne médiá (rozhlas, CD), v ôsmom ročníku tlačené médiá (noviny, časopisy), v deviatom ročníku digitálne (internet, Cd-rom, DVD, digitálna TV).  Výhodou takéhoto usporiadania učiva je možnosť koncentrovať sa na jedno médium, pričom za päť rokov štúdia (štyri roky v prípade osemročného gymnázia) by mali žiaci nadobudnúť kompetenciu zaobchádzať so všetkými druhmi médií za predpokladu, že si predmet zvolia v každom ročníku.

     Učivo je usporiadané tak, aby bola zachovaná jeho nadväznosť v ročníkoch vzhľadom na ťažiskový obsah, vymedzené ciele podľa princípu periodického návratu k základným témam na vyššej úrovni, viac do hĺbky. Nadväznosť učiva - aj keď sa predpokladá, nie je až taká silná, aby ročník nebolo možné ponímať ako samostatný súbor. Žiaci si nemusia predmet zvoliť v každom ročníku a preto každý ročník obsahuje témy i podtémy ako aj špecifické ciele, ktoré predstavujú plánovaný, relatívne samostatný súbor vedomostí, intelektových schopností,  zručností, postojov pre žiakov.

     Učebné osnovy sú rámcové, je v kompetencii učiteľa dopĺňať témy v jednotlivých ročníkoch, pričom bude vychádzať z aktuálnych problémov v oblasti mediálnej výchovy, zohľadňovať žiacke preferencie vo využívaní médií, ich potreby. Žiaci by mali do veľkej miery spoluvytvárať obsah mediálnej výchovy, čo by malo zatraktívniť predmet a žiakov motivovať v ich aktívnej účasti na výučbe.  

 

Procesná zložka

 

Úlohou učiteľa je podnecovať žiakovo samostatné kritické usudzovanie vo vzťahu k médiám a ich produktom, pričom žiakovi poskytne orientácie, ktoré usmernia tento proces. Rozvoj myšlienkových činností žiakov, kde významné miesto zaujíma reflexia, analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, hodnotiace myslenie, nájde svoje vyjadrenie v konkrétnych úkonoch: selekcii (prijímanie resp. odmietnutie konkrétnych mediálnych obsahov, či médií).

Učiteľ by mal žiakom vytvoriť priestor pre vyjadrenie vlastných zážitkov, skúseností s využívaním a recipovaním médií a ich obsahov - poznať žiakovu "mediálnu biografiu" by malo byť východiskom akéhokoľvek pedagogického snaženia. Učiteľ by sa mal snažiť priblížiť mysleniu žiakov a odhaliť spôsoby ako žiaci zaobchádzajú s mediálne prezentovanými významami; vytvoriť na hodinách situácie, kde žiaci budú konfrontovaní s mediálnymi obsahmi, ktoré sú blízke ich realite, budú môcť vyjadrovať svoje skúsenosti, záujmy, potreby a budú môcť vzájomne o svojich názoroch, pocitoch a postojoch komunikovať. Navodenie takejto učebnej klímy je východiskom, aby sa naučili uvedomelejšie vnímať médiá vo vzťahu k vlastnému životu, chápať a predvídať mediálne skutočné, ale i potenciálne vplyvy na vlastnú osobnosť.   Medzi dôležité princípy výučby mediálnej výchovy patrí zážitkovosť a aktívnosť, komunikatívnosť. Učiteľ uplatňuje metódy práce, ktoré napomôžu uplatňovaniu týchto princípov: názorno-demonštračné a praktické metódy na precvičovanie schopností a zručností v kontakte s konkrétnymi druhmi médií a ich výstupmi. Z metód práce so žiakmi sa odporúčajú najmä: vizuálna a akustická demonštrácia, analýza mediálnych produktov (špeciálne miesto zaujíma obrazová analýza pre rozvíjanie vizuálnej kompetencie ako schopnosti porozumieť vizuálnym zobrazeniam a mediálnym významom kódovaným vo vizuálnych symboloch), syntetická metóda, metóda tvorby modelových situácií, dramatizácia, metódy heuristického charakteru (dialogické a problémové metódy), praktická metóda (nácvik zručností). Popri tradičnej vyučovacej hodine vhodnou organizačnou formou vyučovania sú exkurzie do vybraných médií.  Odporúča sa podľa možnosti škôl pozývať odborníkov z mediálnej oblasti.

Pri zostavovaní učebných  osnov sme vychádzali aj zo záľub a preferencií  dospievajúcich vzhľadom na mediálny konzum: čo radi sledujú, počúvajú v určitom veku. Učiteľ by mal pri plánovaní hodín vychádzať aj zo záľub žiakov  a tiež z aktuálnej úrovne dosiahnutých mediálnych kompetencií (poznatkov, schopností, zručností a postojov). Ďalej by mal učiteľ vychádzať a prispôsobovať sa vekovým, ale i psychologických zvláštnostiam a osobitostiam žiakov ako aj osobitostiam vyplývajúcim z rozdielnosti pohlavia. Východiskom je pochopiť, že dospievajúci využívajú médiá a volia si ich produkty ako filmy, televízne relácie dobrovoľne, spontánne, čo je pre vplyv masmédií na ich osobnosť prvoradé.

 

Hlavné ciele učebného predmetu

 

Na kognitívnej úrovni ide o rozvoj vedomostí a schopností žiakov:

 

-         poznať jednotlivé druhy médií, ich funkcie, vývoj, odlišnosti,  spoločenské, ekonomické, technicko-technologické, organizačné a profesijné aspekty ich fungovania

-         poznať typy mediálnych produktov a  proces ich vzniku

-         chápať a kriticky posudzovať mediálne spracovanú a znázorňovanú realitu, používané mediálne výrazové prostriedky a spôsoby usporiadania mediálnych produktov

-         diferencovane využívať médiá a ich produkty podľa kvality plnenia ich funkcií (najmä informačnej, mravnej, výchovno-vzdelávacej a zábavnej) a uspokojovania vlastných potrieb

 

Na úrovni psychomotorickej ide o rozvoj zručnosti žiakov:

 

-         aktívne využívať médiá v procese komunikácie

-         produkovať vlastné mediálne príspevky využívajúc svoj kreatívny potenciál

-         obsluhovať  technické zariadenia a nové technológie médií

-         kooperovať s inými mediálnymi tvorcami v procese komunikácie

 

Na úrovni afektívnej ide o rozvoj schopností a postojov žiakov:

 

-         zaujímať kladný postoj k mediálnym produktom, ktoré poskytujú pozitívne hodnotové orientácie pre život človeka a vyberať si takéto pre svoj konzum

-         odmietať mediálne obsahy, ktoré odporujú etickým normám, prinášajú deformovaný pohľad na hodnoty a ohrozujú či škodia jeho osobnostnému vývinu. (predovšetkým nerešpektujú právo človeka na ochranu jeho intimity, propagujú násilie ako normálnu a akceptovateľnú formu riešenia medziľudských a 

-         spoločenských konfliktov),

-         snažiť sa zodpovedným prístupom eliminovať negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť

 

-         dokázať prehodnocovať svoj vzťah k médiám, reflektovať  svoje návyky využívania médií, korigovať ich, nahradiť vlastný mediálny konzum alternatívnou  zmysluplnou činnosťou (stretnutia s priateľmi, výlety do prírody, športová činnosť, hobby...)

 

 

 

 

Obsah

 

5. ročník ( ťažiskové médium – televízia)

-   Moja mediálna biografia.

Ktoré médiá doprevádzajú môj deň?

-   Základné druhy  médií a ich význam

Periodická tlač (noviny, časopisy), televízia, rozhlas, multimédiá a ich význam pre človeka i spoločnosť.

-   História médií

Krátky prierez vývojom jednotlivých druhov médií až po ich dnešnú podobu

-   Charakteristické znaky  televízie v porovnaní s inými médiami

   Verejno-právne a súkromné televízie.

- Televízne žánre.

Programové typy a žánre v televízií: spravodajské, publicistické, dramatické, zábavné a zábavno-hudobné, kultúrne, vzdelávacie, náboženské, športové,  reklama. Kľúčové prvky, očakávané vzorce, konvencie v zobrazovaní na príklade vybraných žánrov napr. televíznych správ, dobrodružných filmov, komédií, inscenácií, seriálov, súťaží, talkšou.

- Ako sa tvorí televízna relácia?     

Priebeh tvorby televíznej relácie od nápadu (témy), prípravy scenára, až po jej dramaturgické stvárňovanie. Charakteristika profesijných a organizačných zložiek, ktoré sa podieľajú na tvorbe televíznej relácie

- Druhy programov pre deti a mládež v televízii.

Výchovno-vzdelávacie programy vo verejno-právnej a komerčnej televízii. Rozdiely medzi verejno-právnymi a komerčnými televíziami. Typy programov sledované žiakmi a ich motivácia. Deti a mládež ako diváci. Systém jednotného označovania programov v televízii (JSO).

- Naša televízna relácia

Návrh scenára televíznej relácie. Realizácia návrhu v spolupráci s médiami v lokalite. Praktická mediálna práca.

 

Vzdelávací štandard – výstup za celý stupeň

 

Obsahový štandard

Základné druhy médií, ich funkcie a vývoj

 

1.      Periodická tlač (noviny, časopisy), elektronické médiá (televízia, rozhlas), digitálne médiá “multimédiá” ako informačné zdroje, prostriedky masovej, skupinovej, interpersonálnej komunikácie, zdroje výkladu reality a predstavy o nej, nositelia a šíritelia hodnotových orientácií, etických kategórií, kultúry, prostriedky výchovy a vzdelávania,  prostriedky ovplyvňovania udalostí verejného života a života jednotlivca, prostriedky sebarealizácie človeka, priemyselné odvetvie, ktoré ponúka pracovné príležitosti, tvorcovia a distribútori zábavy, spôsobov trávenia voľného času.

2.      História médií.

3.      Verejno-právne a súkromné médiá. Verejno-právne a súkromné televízie, základná charakteristika, ich odlišnosti. Celoplošné, regionálne a lokálne televízie.

4.      Rozhlas, ako prostriedok masovej komunikácie založený na akustickom a auditívnom princípe. Rádio. Rozhlasová stanica. Verejno-právne a súkromné rádiá.

5.      Tlačené médiá. Knihy. Druhy a typy periodickej tlače. Denníky, týždenníky, mesačníky. Časopisy podľa tematiky: všeobecné, rodinné, o životnom štýle, motoristické, o počítačoch, detské, mládežnícke...Seriózna a bulvárna tlač.

6.      Digitálne médiá. Multimédiá. Digitálna televízia. Mobil.

 

Druhy, typy mediálnych produktov a proces ich vzniku

 

1. Programové typy a žánre v televízií: spravodajské, publicistické, dramatické, zábavné a zábavno-hudobné, kultúrne, vzdelávacie, náboženské, športové, programy pre deti a mládež. Televízne seriály. Reality šou, Soap-opery, telenovely.
2. Film. Filmové žánre: hraný a dokumentárny film, akčné filmy, science-fiction, western, komédia.
3. Rozhlasové žánre. Spravodajské a publicistické žánre. Rozhlasová hra.
4. Internetové blogy.
5. Žurnalistické žánre v tlačených médiách. Spravodajské a publicistické žánre. Správa, komentár, riport, spravodajský rozhovor, komentár,
6. Ako vzniká film. Filmové a televízne profesie: producent, dramaturg, režisér, scenárista, kameraman, strihač, maskér,
7. Tvorba mediálnych produktov. Profesia novinár. Redaktor. Moderátor v rôznych druhoch médií.
8. Tvorba a distribúcia tlačených médií. Autor, editor, jazykový redaktor, vedúci vydania, grafik, tlačiar, distribútor.
9. Publikum médií. Čitatelia novín a časopisov, poslucháči rozhlasu (rádia) i diváci. Prieskumy čítanosti, počúvanosti, sledovanosti, Peoplemetre. Prime-time v televízii

 

Mediálna realita a jej účinky na človeka

 

1. Filmová realita a skutočnosť, rozdiely. Filmová reč. Obraz. Záber. Strih. Scéna.Uhol kamery. Filmový efekt a trik.
2. Účinky médií na človeka. Mediálne zobrazované fiktívne a reálne násilie. Fyzické a psychické formy násilia.
3. Mediálny - filmový hrdina. Reálny hrdina.

4.      Filmový kritik. Hodnotný film. Systém jednotného označovania programov v televízii (JSO).

5. Zobrazovanie reality v telenovelách, mydlových operách, talkšou, realiy šou
6. Hodnoty v hudobných videoklipoch.
7. Časopisy pre mladých. Komerčné a nekomerčné. Prostriedky ovplyvňovania.
8. Druhy reklamných komunikátov: televízny a rozhlasový spot, reklamný plagát, bilboard, leták. Sociálna a charitatívna reklama. Účinky reklamy na človeka. Manipulatívne prostriedky.
9. Multimediálna realita a jej znaky.
10. Počítačové hry, videohry, mobilné telefóny a ich účinky na človeka

 

Etika v médiách a ich obsahoch

 

1. Etické zásady moderovania rozhlasových relácií
2. Etické zásady novinárskej práce. Kódexy novinárskej etiky. Orgány na ochranu novinárskej etiky. Tlačová rada SR, Rada pre vysielanie a retransmisiu. Bulvár a porušovanie novinárskej etiky
3. Neetické prvky v programoch typu reality šou, zábavné a zábavno-súťažné relácie, relácie typu skrytá kamera
4. Ochrana a porušenie autorských práv na internete

 

Praktická mediálna práca

 

1. Námet, scenár televíznej, rozhlasovej relácie, filmu a jeho realizácia.

2. Tvorba školského časopisu

3. Tvorba reklamného plagátu

4. Tvorba vlastného mediálneho produktu a jeho zverejnenie na internete

 

Výkonový štandard

 

Základné druhy médií, ich funkcie a vývoj

1.1  poznať a odlišovať jednotlivé druhy médií

1.2  pochopiť, že médiá existujú za účelom plnenia určitých  funkcií najmä informačnej,  mravnej, kultúrnej, sociálnej, výchovno-vzdelávacej a zábavnej, plnenia potrieb jednotlivca i spoločnosti

1.3  uvedomovať si úlohu médií vo svojom živote, vlastné potreby a motiváciu pri ich využívaní

1.4   prehodnocovať svoje postoje voči médiám a ich produktom

1.5  využívať určité druhy médií cielene: keď si uvedomuje svoju potrebu informovať sa, vzdelať sa, zabaviť sa, využiť voľný čas 

2.      disponovať základným prehľadom o druhoch médií v historickom kontexte a porovnaní

3.1  chápať médiá ako inštitúcie, ktoré produkujú mediálne obsahy

3.2  poznať organizačné formy televízie (verejno-právnu a súkromnú), chápať rozdiely medzi nimi a ako sa prejavujú v obsahu vysielania

3.3  rozlišovať pri vlastnom mediálnom konzume medzi ponukami verejno-právnej a komerčnej televízie; orientovať sa na druhy programov, ktoré sú určené vlastnej vekovej kategórii a majú pozitívny vplyv

4.1 poznať v odlíšenosti od iných druhov médií osobitosti a zvláštnosti rozhlasu

4.2 uvedomovať si akú úlohu plní zvuk a hudba v médiách

4.3 reflektovať význam hudby, hudobných médií vo vlastnom živote, motívy využívania

      auditívnych médií a ich produktov.

5. charakterizovať tlačené médiá v ich odlišnosti od ostatných druhov médií, poznať

   druhy a typy periodickej tlače

6. chápať digitálne médiá (internet, mobil...) ako informačné a vzdelávacie médium,

poznať jeho možnosti v oblasti medziosobnej komunikácie, využívať ho s mierou pre uspokojenie vlastných potrieb

 

Druhy, typy mediálnych produktov a proces ich vzniku

 

1.1  chápať, že televízne, filmové, rozhlasové, žurnalistické žánre majú typické a ustálené znaky podľa ktorých je možné ich rozpoznať 

1.2  na príkladoch rozpoznať základné programové typy a žánre v televízii

2. charakterizovať typické prvky filmových žánrov: komédia, akčný film, western,

  dokumentárny film, science-fiction

3. na príkladoch rozpoznať základné rozhlasové žánre

4. dokázať vyjadriť svoj názor na vybranú tému na internetovom blogu

5.2 využívať tlačené médiá ako zdroje informácií, chápať potrebu overovania si

informácií z viacerých mediálnych i iných (primárnych i sekundárnych) informačných zdrojov

5.3 uvedomovať si potrebu získať objektívne, skutočne významné, pravdivé, nestranné

a vyvážené informácie

5.4 rozlišovať medzi spravodajským a publicistickým spracovaním témy v médiách, 

medzi faktickou informáciou a interpretáciou faktu

5.5 dokázať informovať o udalosti na základe porozumenia obsahu článku v 

novinách či časopise

6. poznať profesijné zložky, ktoré sa podieľajú na výrobe a distribúcii filmového diela

7. disponovať prehľadom o náplni práce novinára v rôznych druhoch médií a chápať

nevyhnutnosť spĺňať osobnostné predpoklady pre výkon tejto profesie

8. popísať fázy prípravy, tvorby a distribúcie periodika, charakterizovať pracovné

činnosti profesionálnej zložky procesu 

9.1  poznať publikum rôznych druhov médií a vníma rôznorodé motivačné aspekty využívania médií

9.2  chápať ako ovplyvňuje záujem publika o mediálne obsahy výšku príjmov v médiách.

9.3  poznať spôsoby a význam výskumov využívania mediálneho publika pre médiá a na konkrétnych príkladoch zdôvodniť aký dôsledok majú tieto výskumy na programovú ponuku médií a jej štruktúru.

 

Mediálna realita a jej účinky na človeka

 

1.1  chápať, že mediálne spracovanie a znázornenie reality  podlieha v porovnaní so 

      skutočnosťou vždy zmene a je zámerné

1.2  vysvetliť rozdiely v zobrazovaní a interpretácii reality u fiktívnych a 

      dokumentárnych filmových žánroch

1.3  chápať a interpretovať symbolicky zobrazený obsah mediálnej reality, znakový

systém "reči filmu"

2.1 poznať účinky médií (najmä mediálneho násilia) na človeka, reflektoať ich vo 

vzťahu k vlastnej osobnosti a regulovať svoj mediálny konzum

3.1 rozlišovať medzi mediálne zobrazovanými vzormi a reálnymi – uvedomovať si, čo 

skutočne z človeka robí hrdinu

3.2 kriticky hodnotiť mediálne prezentované vzory správania mediálnych hrdinov

4. 1 hodnotiť obsah filmového diela podľa osvojených kritérií, chápať, že najmä

posolstvo filmu a verné zobrazovanie ľudských hodnôt  robí dielo hodným sledovania

4.2  zaujímať negatívny postoj k prezentácii obsahov, ktoré môžu ohroziť vývin jeho osobnosti (najmä reálne a fiktívne násilie, sexualita...).

4.3  identifikovať vo filmových a televíznych dielach pozitívne správania filmových hrdinov, pozitívne ľudské hodnoty a vyberať si filmy a televízne programy s pozitívnym posolstvom, hodnotným obsahom s vhodné pre vlastnú vekovú kategóriu

4.4   sformulovať kritický ohlas na filmové dielo

5. vyjadriť kritický postoj k mediálne prezentovanej realite v televíznych žánroch ako

      reality šou, soap opery, telenovely, talkšou

6.1 rozoznávať hodnoty komunikované v hudobných reláciách, videoklipoch a 

      odlišovať ich od pseudohodnôt

6.2 rozpoznávať a hodnotiť mediálne prezentované vzory správania,  životný štýl v 

      hudobných videoklipoch

7.1 kriticky posudzovať kvalitu obsahovej zložky v časopisoch pre mladých, odhaľovať

      manipulatívne prvky, ktoré vnucujú určitý obraz ideálneho dievčaťa, či chlapca

7.2 selektovane využívať špecializované (pre neho určené) tituly periodických médií,

 a vyberať si tie, ktoré pozitívne ovplyvňujú jeho osobnosť

8.1 rozlišovať medzi pozitívnym a negatívnym vplyvom reklamy

8.2 vysvetliť význam sociálnej reklamy pre riešenie spoločenských problémov, či 

      problémov jednotlivcov

8.3. identifikovať a zaujať kritický postoj k technikám presvedčovania recipientov v 

reklame, odhaliť, kedy reklama podporuje vznik konzumných návykov, spôsobov života, vytváranie pseudopotrieb

9.   poznať typické znaky multimediálnej reality, chápať jej odlišnosť vo vzťahu ku 

      skutočnosti

10.1. vyberať si z počítačových hiera videohier pre svoj konzum tie, ktoré

podporujú vlastnú osobnosť (napr. rozvíjajú logické a strategické myslenie) a nemajú na osobnosť negatívny vplyv (s nadmerným výskytom násilia) .

10.2  . využívať s mierou počítačové hry, videohry a mobilné telefóny

 

 

Etika v médiách a ich obsahoch

 

1. hodnotiť kvalitu moderovania rozhlasových relácií z hľadiska etických kritérií

2.1. kriticky posudzovať kvalitu obsahu, využívaných výrazových prostriedkov

      v bulvárnych tlačených médiách v porovnaní so serióznymi titulmi

2.2 analyzovať mediálne texty, nájsť neetické formy správania novinárov, prípady

porušenia mediálnej etiky

2.3 rozlišovať medzi etickými a neetickými mediálnymi obsahmi v médiách

2.4 dokázať sformulovať ohlas na článok s neetickým obsahom a nadviazať

kontakt s regulačným orgánom v oblasti mediálnej etiky

3. odmietať prezentovanie neetických prvkov programoch typu skrytá kamera, reality

šou, zábavné a zábavno-súťažné relácie

4. zaujímať negatívny postoj k neetickým obsahom a porušovaniu etiky na Internete, počítačovému pirátstvu

 

Praktická mediálna práca

 

1.1  zostaviť v spolupráci s ostatnými krátky filmový príbeh, scenár

televíznej relácie

1.2 prejaviť zručnosti v práci s filmovou kamerou

1.3 preukázať spôsobilosť zapájať sa do organizácie, kolektívnej prípravy a distribúcie

      vlastnej rozhlasovej nahrávky

2. preukázať zručnosti pri kolektívnej tvorbe triedneho, školského periodika

3. preukázať zručnosti pri kolektívnej tvorbe reklamného plagátu

4. zverejniť mediálny produkt na Internete

 

 

 

 

Zdroj:  Kačinová, V.: Experimentálne UO mediálnej výchovy  pre 5. – 9. roč. ZŠ a 1. - 4. roč. osemročných gymnázií. Bratislava, ŠPÚ, 2005, upravené 2008-02-15

      

 

 

 

 

 

 

 

Vypracoval: PaedDr. Marián Babej

 

Vo Vranove  nad Topľou dňa: 1.9.2008

 

Schválil: 4.9.2008